|
Ahojte, takmer po mesiaci som tu opäť. Je leto, no kalendárne áno, ale počasie na to veľmi nevyzerá, ale nie o tom vám chcem povedať. Bola som na dovolenke, konečne po siedmich rokoch. Vytúžené more v Chorvátsku, mestečko Trogir a ostrov Čiovo. Pre moje choroby blahodárne pôsobiaca teplá vodička, slniečko. Iba tie kamenisté pláže mi nevyhovovali, ale dalo sa. Manžel predtým nechcel o mori ani počuť, keďže dlhší čas pracoval v miestach blízko mora a napočudovanie teraz súhlasil. Potom mi povedal, že to bolo hlavne kvôli mne, aby som sa trošku zotavila, no nie je zlatý? A tiež preto, aby konečne mohol byť s našou dcérou, ktorá žije v Anglicku. Za tri roky sa im nepodarilo stretnúť, tak teraz sme boli konečne kompletní. Ale bolo to iba na týždeň, takže veľa sa toho nedalo stihnúť. Ďalší týždeň sme boli u nás, dcéra si vybavovala nejaké papiere a potom sa opäť všetci rozutekali po svete. A v dome (v našom prípade byt) sa rozhostilo ticho, zostali haldy prania, upratovania, spomienok, prezeranie fotografií a všedný kolobeh života. Aj sa sama čudujem, že som sa tak rozpísala, ale som na PN-ke, tak mám viac času na net a na svoj blog a hlavne na vás dievčatá, chýbali ste mi. Vkladám pár obrázkov z naozaj krásneho kúta sveta, kde sa žiada, aby ho človek obdivoval, užíval si slniečko, teplučké more, hojdal sa na vlnách a obdivoval prekrásny raz tejto krajiny. |
 |
|






... výhľad z našej terasy ...
... bugenvilea ...
... fotené z auta, most spájajúci ostrov Čiovo s Trogirom ...
...
... posledné dni boli už búrky a pršalo ...
.. kivi u našich domácich, kde sme boli ubytovaní ...
... pravdepodobne ostane iba pri snoch ...